Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI) predstavuje výstupy výskumu prítomnosti dezinformácií v informačnom priestore Gruzínska a Slovenskej republiky. Unikátny výskum je jedinečný v tom, že sa jedná o vôbec prvý výskum svojho druhu, ktorý porovnáva situáciu na poli výskytu dezinformácií medzi Slovenskom a Gruzínskom.

Jednou z rovín, na ktorej bol výskum založený bolo potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdenia, že dezinformácie pôsobiace na Slovensku, ako v členskej krajine Európskej únie a NATO, budú iného charakteru a rozsahu ako dezinformácie, ktoré sa šíria v Gruzínsku, v krajine, ktorá nie je členom ani jednej z vyššie zmienených medzinárodných organizácií a ktorá je navyše v bezprostrednom susedstve Ruskej federácie.

Výskum prítomnosti dezinformácií bol zameraný výlučne na online priestor, pričom bol zámerne zúžený len na obsah webových stránok online médií.

V Gruzínsku bolo obdobie výskumu určené od 1. augusta 2020 do 31. decembra 2020 a na Slovensku od 27. novembra 2019 až 27. februára 2020, pričom v oboch krajinách bolo zohľadnené moratórium.

Pri posudzovaní obsahu na Slovensku boli dôsledne zohľadňované viaceré kritériá. Prvým kritériom bolo, či má posudzovaný obsah súvis s parlamentnými voľbami, teda či ho možno považovať za obsah ovplyvňujúci verejnú mienku počas predvolebného obdobia. Druhým kritériom bolo zhodnotenie pravdivosti tvrdení, ktoré autor prostredníctvom zverejneného textu prezentoval. Hodnotené boli aj prípadné manipulačné techniky.

Pri práci s obsahom z Gruzínska sa odborníci sústredili na reálie, dejiny a geopolitiku regiónu. Zo zistení preto vyplynulo, že primárnym strategickým cieľom proruskej propagandy v Gruzínsku bola diskreditácia NATO. Okrem obsadenia jednej pätiny gruzínskeho územia Rusko tiež stále nelegálne posúva hranice. Správa štátnej bezpečnostnej služby uvádza ako ďalšie hrozby nárast počtu vojakov a vojenskej techniky na okupovaných územiach a vojenské cvičenia, ktoré tam prebiehajú. Aby sa Gruzínsko dokázalo s týmito bezpečnostnými výzvami súvisiacimi s Ruskom vysporiadať, usiluje o vstup do NATO.

Naratívy identifikované výskumom:

• Slovensko: dezinformácie proti NATO, dezinformácie proti EÚ, dezinformácie podporujúce cudziu moc, dezinformácie podporujúce ruskú propagandu, dezinformácie proti menšinám, konšpirácie;
• Gruzínsko: dezinformácie ohľadom vnútornej situácie v Gruzínsku, dezinformácie a propaganda proti NATO, dezinformácie a propaganda proti EÚ, proruská propaganda, protiturecké dezinformácie a propaganda a protiamerické dezinformácie a propaganda.

Celý výskum nájdete tu:

• Analýza dezinformačných naratívov (v slovenskom jazyku)
• Analýza dezinformačných naratívov (v gruzínskom jazyku)
• Analysis of Disinformation Narratives (in English)

Súčasťou výstupov výskumu je aj Návrh stratégie na boj proti dezinformáciám, ktorý sumarizuje zistenia a odporúčania a ktorý je dostupný na tomto odkaze. Autormi Návrhu stratégie sú Tomáš Kriššák a Peter Dubóczi.

Projekt bol financovaný z prostriedkov Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Slovenskej republiky – SlovakAid.

Názory a tvrdenia vyjadrené v tomto dokumente nepredstavujú oficiálne stanoviská donorov. Za obsah dokumentu sú zodpovední výlučne jeho autori.