Od marca 2020, kedy sa na Slovensku dostala k moci protikorupčná vláda Igora Matoviča, sme svedkami masívneho zatýkania predstaviteľov bezpečnostných zložiek. Zadržaní boli, paradoxne, aj ľudia, ktorých do funkcie navrhla súčasná vláda. Otázka teda ostáva naďalej rovnaká – ako znížiť mieru korupcie v slovenských bezpečnostných zložkách?

V roku 2018, po vražde slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý vyšetroval daňové podvody, prepojenia s mafiou a korupciu, začala moc vtedajšieho premiéra Róberta Fica (SMER-SD) a jeho partnerov postupne upadať. Demonštrácie proti jeho vláde presvedčili Fica, aby postúpil úrad Petrovi Pellegrinimu, ktorý bol vtedy ešte členom Ficovej strany SMER-SD. Takže, aj keď Fico z funkcie formálne odišiel, bol stále schopný presadzovať svoj vplyv. Verejnosť sa preto neprestala dožadovať zmeny.

„Vyčistenie močiaru”

V máji 2020 vyhral parlamentné voľby s masívnou podporou Igor Matovič (strana OĽaNO), ktorý získal 25% hlasov. Od začiatku svojej politickej kariéry sa profiloval ako protikorupčný politik, čím sa pri existujúcej atmosfére stal ideálnym kandidátom na predsedu vlády. Svoju kampaň založil na prísľube, že Slovensko zbaví mafie, skorumpovaných politikov a starej vlády na čele so stranou SMER-SD. Napriek tomu, že došlo k zatknutiam mnohých vplyvných ľudí, vrátane niekoľkých oligarchov, jedna skupina zatknutých vyniká nad všetkými ostatnými. Patria do nej predstavitelia bezpečnostných zložiek štátu.

Kľúčovou osobou, ktorá vypovedá vo väčšine prípadov, je Ľudovít Makó. Ako bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy bol Makó v septembri 2020 zadržaný a obvinený z násilnej trestnej činnosti. Odvtedy je jedným z hlavných svedkov v prípade zvanom Očistec. Do tohto prípadu majú byť zapojení niekoľkí bývalí vysokopostavení predstavitelia polície, vrátane bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorí boli zadržaní v novembri 2020. Časť z nich bola dokonca kvôli organizovaniu trestnej činnosti vzatá do väzby.

Okrem Očistca sa Makó stal svedkom aj v prípade Judáš. Okrem bývalých funkcionárov Policajného zboru a Finančnej správy bol zadržaný aj riaditeľ kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Gašparovič a úradujúci zástupca riaditeľa SIS Boris Beňa. Za prijatie úplatku bol vzatý do väzby tiež ďalší významný funkcionár – bývalý policajný šéf Milan Lučanský. Ten, bohužiaľ, vo väzbe spáchal samovraždu, čo zneužili na politický boj opozičné strany, ako aj strana koaličná strana SME RODINA.

Keď je rodina viac ako zákony

Strana SME RODINA sa prezentuje ako člen takzvanej protikorupčnej vlády, ktorá len chráni svojich „rodinných príslušníkov“. Keď si však Národná kriminálna agentúra prišla po riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, ktorý bol nominantom SME RODINA, svoju protikorupčnú masku strana rýchlo odhodila. Dôležitú rolu tu opäť zohralo Makóove svedectvo.

Vladimír Pčolinský je ako bývalý riaditeľ SIS pre stranu kľúčovým hráčom. Jeho brat aj manželka sú navyše poslancami Národnej rady a sám Pčolinský získal od svojho nástupu do funkcie riaditeľa SIS podstatný vplyv. Krátko potom, čo sa prevalili informácie o Pčolinského zatknutí, začala strana usilovne pracovať na jeho prepustení. Líder strany Boris Kollár začal rozširovať naratív o neľudských podmienkach v kolúznej väzbe a navrhol skrátiť obdobie, ktoré v nej môžu jednotlivé osoby stráviť. To viedlo k napätiu vo vládnej koalícii, pretože zákony týkajúce sa zmien súdneho systému sú v agende Ministerstva spravodlivosti, ktorú vedie nominantka inej strany.

Napätie pohotovo zneužil bývalý premiér Fico, ktorý tiež lobuje za zmeny týkajúce sa kolúznej väzby, aby pomohol nominantom svojej strany, ktorí v nej skončili. Treba podotknúť, že Fico dokonca označil niektorých nominantov svojej vlády za politických väzňov s tým, že vyšetrovanie niektorých prípadov má byť údajne zmanipulované.

Celá situácia sa ešte viac vyostrila 21. mája, keď chceli vyšetrovatelia Inšpekčného úradu Ministerstva vnútra zadržať bývalého riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry Branislava Zuriana, ktorý z úradu odišiel len pár dní predtým. Fico vtedy hovoril o vojne v bezpečnostných zložkách.

Tajné stretnutie

Počas prebiehajúcej krízy predstavila strana SME RODINA svojho nového kandidáta na pozíciu riaditeľa SIS Michala Aláča. Ten pracoval v SIS viac ako 10 rokov, mimo iné aj na pozícii námestníka. Krátko po jeho vymenovaní prebehlo v Bratislave dôležité stretnutie.

V špeciálnej miestnosti v budove SIS, ktorá sa nedá odpočúvať, sa zišli najmocnejší predstavitelia štátu, aby prediskutovali citlivé témy. Riaditeľ SIS Michal Aláč, predseda vlády Eduard Heger, prezidentka Zuzana Čaputová, predseda parlamentu Boris Kollár (SME RODINA), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za Ľudí), minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík a riaditeľ Inšpekčného úradu Ministerstva vnútra Adrián Szabó údajne hovorili o možnej manipulácii s vyšetrovaním.

Toto tajné stretnutie však dlho tajným neostalo a jeho povaha následne prispela k zhoršeniu politickej situácie a viedla k mimoriadnej schôdzi parlamentu, na ktorej poslanci hlasovali za to, aby Pčolinský podal svoje svedectvo pred parlamentom. To by za bežných okolností nebol problém, v tom čase však bol ešte stále v kolúznej väzbe.

Zásahy do vyšetrovania

S parlamentnou schôdzou, ktorá sa odohrávala za zatvorenými dverami, sa spája ďalšia kuriozita. Poslanci rokovali o tajnej správe SIS, podľa ktorej v prípadoch spomínaných vyššie figurujú „univerzálni svedkovia“. Tí majú vraj sprostredkovávať svedectvá na objednávku. To v podstate znamená to, čo hovoril Fico, teda, že vyšetrovania môžu byť problematické. Ako zodpovedný orgán musel Inšpekčný úrad ministerstva vnútra prešetriť informácie z danej správy.

Niekoľko dní potom bol Adrián Szabó, riaditeľ Inšpekčného úradu Ministerstva vnútra, ktorý bol jedným z účastníkov spomínanej tajnej schôdzky, zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou pre podozrenie z korupcie. Následne bol prepustený, udalosť ale aj tak opäť zvýšila napätie medzi vládnucimi stranami OĽaNO a SME RODINA a vo vzduchu visela možnosť hlasovania o vyslovení nedôvery voči ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO).

Od zadržania Szabóa uplynul iba týždeň a vyšetrovatelia Inšpekčného úradu vykonali raziu v budove Národnej kriminálnej agentúry, kde policajti zaistili niekoľko spisov týkajúcich sa prebiehajúcich vyšetrovaní. Prišli si aj po spis bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, ale vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry im ho odmietli vydať. Vyšetrovateľ spis nakoniec aj tak zaistil. Dôvodom razie bolo podozrenie na zásahy do vyšetrovaní. Podľa špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica je ale veľmi neobvyklé zaistiť originály spisov k prebiehajúcim vyšetrovaniam.

Následne vznikli ďalšie dva problémy spojené s Inšpekčným úradom. Bývalý riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Branislav Zurian bol oslobodený od obvinení. Prokurátor zrušil obvinenia vznesené vyšetrovateľom Inšpekčného úradu a označil ich za nezákonné a neopodstatnené. A v ten istý deň tiež Najvyšší súd oznámil, že bývalý riaditeľ Inšpekčného úradu Szabó bude umiestnený do kolúznej väzby.

Čo z toho vyplýva?

Rovnako ako pri všetkých bezpečnostných a spravodajských službách je mimoriadne ťažké celú situáciu analyzovať a vyhodnotiť. Vzhľadom na dané okolnosti a nejasnosti existuje veľa priestoru pre špekulácie a možné vysvetlenia.

Stále je tu možnosť, že všetky zvolené postupy boli opodstatnené a v súlade so zákonom. V takomto prípade je situácia znepokojivá, pretože by sa potvrdilo podozrenie zo zasahovania do vyšetrovania a existencia skupiny ľudí, ktorí poskytujú svedectvá na mieru. To by znamenalo veľkú ranu pre dôveru verejnosti vo vymáhanie práva. Podľa prieskumu Eurobarometra z decembra 2019 bol slovenský Policajný zbor považovaný za najnedôveryhodnejší v celej EÚ. Možný škandál týkajúci sa manipulácie s vyšetrovaním by mal veľmi negatívne dôsledky. Táto verzia však nie je príliš pravdepodobná.

Vojnu medzi slovenskými bezpečnostnými zložkami, bohužiaľ, vylúčiť nemôžeme. Spor medzi Národnou kriminálnou agentúrou a Inšpekčným úradom Ministerstva vnútra skutočne pripomína boj o moc a ich kroky vyzerajú ako odveta. Obe agentúry si ostatne vzájomne zatýkali svojich riaditeľov. Tento jav ale nie je až tak prekvapivý, keďže mocenské štruktúry sa často v procese očisty systému, ktorý momentálne prebieha, bránia zmene. Tento scenár by mohol byť tým správnym, stále však ostáva zopár nejasností.

Ako najpravdepodobnejšia verzia sa javí to, že sme svedkami systematického úsilia o oslabenie dôvery verejnosti vo vyšetrovanie. Ako už bolo spomenuté, bývalý premiér Róbert Fico vedie dlhodobú kampaň, ktorou chce pomôcť nominantom svojej vlády, ktorí skončili vo väzbe. V rámci nej využíva rôzne prostriedky, vrátane povzbudzovania nedôvery vo vymáhanie práva. Po tom, čo polícia zatkla Pčolinského, si Fico našiel nového spojenca vo vláde – stranu SME RODINA.

Vďaka tajnej správe SIS majú títo aktéri hmatateľné dôkazy, ktoré podporujú ich naratívy o zmanipulovaných vyšetrovaniach. Keďže Inšpekčný úrad Ministerstva vnútra musel obvinenia preverovať, došlo ku konfliktu s Národnou kriminálnou agentúrou. V súčasnosti sa, bohužiaľ, javí ako najpravdepodobnejšia verzia to, že je SIS zneužívaná na presadzovanie politických a osobných cieľov, ktoré vedú ku konfliktu medzi bezpečnostnými zložkami.

Neodstrániteľná korupcia

Na takúto situáciu spravidla neexistuje žiadny všeliek či zaručené riešenie. Prítomnosť korupcie je reálna. Existujú však určité prostriedky, ktorými sa dá úroveň trestnej činnosti popredných predstaviteľov bezpečnostných zložiek minimalizovať.

Jedným z prostriedkov, ako ich od korupcie odradiť, je vízia primeraného a zákonného trestu. Odhliadnuc od  niekoľkých škandálov a nárastu podozrení z trestnej činnosti a korupcie popredných politických predstaviteľov, masívne zatýkanie, ku ktorému došlo v posledných mesiacoch, je niečo nové a dosiaľ nevídané. Ak vyšetrovatelia a prokurátori budú robiť svoju prácu správne a súdy po možnej obžalobe uznajú dané osoby za vinné, vo výsledku to môže ich nástupcov odradiť od podobných krokov.

Kandidáti na popredné funkcie v bezpečnostných zložkách a spravodajských službách by mali takisto prejsť verejným vypočúvaním. Je neprijateľné, aby vysoko špecializované zložky viedli známi a kolegovia politikov alebo oligarchov, ktorí sa na svoje miesto dostali bez riadneho výberového konania. Tieto konania totiž slúžia na odhalenie silných a slabých stránok kandidátov, konfliktov záujmov a predstavenie ich vízií. V prípade generálneho prokurátora táto prax už funguje a mala by sa zaradiť aj pre ďalšie dôležité funkcie.

V neposlednom rade by sa mali znížiť kompetencie osôb vo vedení bezpečnostných zložiek. Momentálne majú na svojich podriadených silný vplyv, a to najmä cez peniaze. Platy príslušníkov bezpečnostných zložiek sa skladajú z niekoľkých častí, vrátane osobného príplatku až do výšky 100% funkčného platu. V číslach to priemerne predstavuje viac ako niekoľko stoviek eur. S takouto právomocou môžu vedúci oddelení tlačiť na svojich podriadených a žiadať ich, aby robili (poskytovali informácie) alebo nerobili (zastavili vyšetrovanie) určité veci. Preto je potreba efektívnejšia a korupcii odolnejšia metódy, ktorá by oslabila ich moc nad podriadenými.

Tieto kroky by mohli prispieť k zníženiu korupcie v rámci bezpečnostných zložiek. Aktuálna situácia na Slovensku však ukazuje, že ich úspech závisí aj od politickej kultúry. Ak politici neváhajú zneužiť bezpečnostné zložky vo svoj prospech, opatrenia samé o sebe účinné nebudú.

This article is part of the #DemocraCE project and is published in English on Visegrad Insight.